Mini ZOO

Súčasťou nášho cevečka je aj MiniZOO, ktoré máte možnosť voľne navštíviť a uvidieť naživo aj rôzne exotické druhy živočíchov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

Veľhad kráľovský

(Boa constrictor)
Vyskytuje sa od južného Mexika, cez Brazíliu, Venezuelu, Ekvádor, Bolíviu, Peru, Malé Antily až po Argentínu. Nie je jedovatý. Korisť usmrcuje udusením. Veľhady patria medzi šesť najväčších hadov na svete. Žijú v rozmanitých prostrediach od púští až po husté lesy. Ich kresba je premenlivá, vždy sú však dobre maskované. Lovia prevažne vtáky a cicavce, niekedy aj domáce zvieratá na farmách. V zajati najmä hlodavce, v dospelosti potkany, morčatá. Samice nakladú každý rok asi 50 vajec, z ktorých sa hneď liahnu mláďatá. Dorastajú do dĺžky 2,5 – 4 m. Teplota v teráriách sa optimálne pohybuje okolo 28 °C , na výhrevnom mieste aj 35 °C.

 

Veľhad dúhový

(Epicrates cenchria maurus)

Rozšírenie v oblastiach Južnej Ameriky a Brazílie. Sú aktívne cez deň. V dospelosti dorastajú do 2 – 2,5 m. Potrebujú vyššiu teplotu aj vlhkosť, preto je treba dostatočne vetranie. Ideálna teplota je 25 – 30 °C . Potravu tak ako u inych hadov tvoria najmä hlodavce (myši a potkany). Samica rodí zhruba po 5 – 6 mesačnej plodnosti až 30 živých mláďat. Merajú od 30 – 50 cm. Sú pomerne nenáročné.
 

Gekončík nočný

(Eublepharis macularius)
Výskyt v oblasti Južnej Ázie (India, Pakistan, Afganistan, Irán, Irak). Obýva výlučne suché oblasti, skalnaté pustatiny riedko porastené trávou a kamenisté stepi. Aktívny je za súmraku a v noci. Na vzpriamených končatinách sa pohybuje pomalým typickým pohybom celého tela, čím pripomína skôr salamandru ako jaštera. Gekončíky nočné sa cez deň zdržiavajú v puklinách skál, pod veľkými kameňmi alebo v opustených norách hlodavcov. Živia sa rôznymi pavúkmi, škorpiónmi, chrobákmi, kobylkami a koníkmi. V zajatí sú to predovšetkým múčne červy, koníky, svrčky, voskové mole, nočné motýle, kobylky a iný hmyz. Dospelým jedincom môžeme podávať aj mláďatá myší. Doplnkom sú vitamíny, rozdrvená sépiová kosť, kalciové tablety a vajcové škrupiny. Pre dobré trávenie je dôležitý jemný piesok. Dorastá do dĺžky 25 cm, zriedkavo 30 cm.

 

Korytnačka hviezdicová

(Geochelone elegans)

Pochádzajú zo Srí Lanky, Indie až západného Pakistánu a preto sú veľmi náročné na teplo. Svojím sfarbením je považovaná za najkrajšiu korytnačku vôbec. Na každom štítku sa jej vytvára zlatistá hviezda na čiernom podklade. Živí sa hlavne rastlinnou potravou – listy púpavy, ďatelina, šalát, čínska kapusta, rajčiny, uhorky, pomaranče, mandarinky, jablká, vitamíny, rozdrvená sépiová kosť, kalciové tablety, vajcové škrupiny. Samice dorastajú až do dĺžky 28 cm, samci asi 20 cm. Náchylné sú na prechladnutie a dýchacie problémy. Nedávajú zimovať.

 

 

Koza domáca

(Capra hircus)

Kozy boli prvými hospodárskymi zvieratami domestifikovanými človekom. Predpokladá sa, že súčasné kozy pochádzajú z divých predchodcov žijúcich v suchých hornatých oblastiach a polostepiach centrálnej Ázie pred 10 000 rokmi. Koza domáca teda pochádza z divo žijúcej kozy bezoárovej (capra aegagrus). Je nenáročná na potravu, uspokojí sa s obhrýzaním tŕnistých kríkov, či spásaním tuhých tráv. Ľahko sa postaví na zadné nohy a dočiahne i listy na konároch nižších stromov. Koza domáca sa využíva na mlieko, mäso i kožu. Niektoré plemená sa chovajú špeciálne na mlieko, dávajú ročne až 660 l mlieka.

 

Emu hnedý

(Dromaius novaehollandiae)

Obýva stepi Austrálie a Tasmánie. Dospelý Emu je o niečo vyšší ako nandu papový. Je vysoký od 170 – 200 cm a váži okolo 50 kg. Samce sa od samíc takmer nelíšia. Samica znáša 6 – 12 tmavozelených vajec, z ktorých každé váži okolo 600 g a je približne 15 cm dlhé. Vajcia oparuje a zahrieva iba samec 52 – 66 dní. Mladé Emu sú pruhované a za potravou ich vodí samec, dokonca ich chráni aj pred samicou. Emu veľmi dobre behá a dokáže vyvinúť rýchlosť až 65 km/h. Vie dobre a vytrvalo plávať. Jeho potravu tvoria bobule, ovocie, zelené časti rastlín a drobné živočíchy.

 

Lama huanako

(Lama guanicoe)

Veľkosťou sa podobá jeleňovi, ale je oproti nemu omnoho ľahšia. Váži okolo 60 – 75 kg a dorastá do dĺžky 225 cm. Samice bývajú o niečo menšie. Je rozšírená vo vysokohorských oblastiach Kordilier do Ohňovej zeme až po južné Peru. Pohybuje sa po skalách a bežne ich vidíme vo výške 4 000 – 5000 m.n.m. Lama huanako žije v menších alebo väčších stádach a na jeho čele žije najsilnejší samec. Jednou vlastnosťou sa podobajú králikovi divému. Svoj trus pravidelne ukladajú na jedno miesto. Keď sa cítia v ohrození ich obrannou reakciou je vydávanie hlasného škrekotavého zvuku a pľutia na protivníka. Jeho potravu tvorí cez rok zelená pastva a v zime je to seno a ovocie.

 

Amazoňan oranžovokrídly

(Amazona amazonica)

Je spoločenský papagáj, v prírode žijúci vo veľkých skupinách, ktoré sa zhlukujú na jednom obľúbenom mieste. Obývajú hlavne Strednú a Južnú Ameriku a Západoindické ostrovy. Patrí medzi šplhavé papagáje, ktoré však nesmierne radi lietajú. Pri odpočinku a vzájomnom čistení peria je pre ne nesmierne dôležité držať sa pokope. Radi sa kúpu a to či už v daždi, rose, sprche. Amazoňan v prírode ako aj v zajatí, je považovaný za veľmi hlučného papagája, čo závisí aj od druhu. Potrebuje veľké priestranstvo na prelet a vhodné konáre pre šplh. Vhodnou potravou sú kvalitné zmesi určené pre veľké druhy papagájov. Ponuka na trhu poskytuje špeciálne zmesi aj zvlášť pre tento druh. Naklíčenú potravu, vaječné zmesi, množstvo ovocia a zeleniny je vhodné podávať po celý rok, ale hlavne v období hniezdenia ako aj preperovania. Podiel bielkovín podaním v tvarohu, je raz za 10 dní veľmi dôležitým. Dospelosť amazoňana prichádza v 3 – 5 roku života. Pár zvyčajne hniezdi v lete, pretože po ňom nasleduje jesenné obdobie preperovania. Znáška závisí od druhu, ako aj jej inkubačné obdobie. Väčšinou pozostáva z 2 – 5 vajec a mláďatá sa liahnu cca v 26. – 28. deň. Mláďatá sa osamostatňujú po 12 týždňoch.

 

Papagájec vlnkovaný "Andulka"

(Melopsittacus undulatus)

Andulka pochádza z Austrálie, ktorú obýva takmer celú, okrem pobrežného pásma, najhojnejšia je ale v stredných častiach Austrálie. Dôležitým faktorom pre výskyt anduliek v prírode je dostupnosť vody. Ich najväčším nepriateľom je sucho, sú závislé od dažďa, preto migrujú po celej krajine a vyhľadávajú hlavne planiny kde rastie tráva. Je možné ju pozorovať vo veľkých kŕdľoch ale aj v malých skupinách. Tieto vtáčiky sa živia hlavne semenami lúčnych a klokaních tráv. Vyhľadávajú aj klíčiacu trávu, mladé výhonky rozličných rastlín a obhrýzajú kôru a púčiky eukalyptových stromov. Hniezdia v dutinách odumretých stromov, prednosť dávajú eukalyptom. Do hniezdnej dutiny samička znáša 4 – 6 vajíčok, na ktorých sedí asi 17 dní. Mladé andulky zostávajú v hniezde 31 dní. Hniezdenie sa obvykle opakuje aj viackrát za sezónu, čo však závisí od priaznivých podmienok.

 

Rozela pestrá

(Platycercus eximius)

Je rozšírená vo východnej Austrálii a v Tasmánii. Samce sú výraznejšie a krajšie sfarbené ako samice. Pôvodne tento druh obýval trávnaté porasty, v súčasnosti sa vyskytuje na kultúrnych stepiach. Niekedy zalieta do mestských parkov. Hniezdi v dutinách stromov. Samice znášajú 4 – 9 vajec. Doba sedenia je 22 – 24 dní. Vyliahnuté mláďatá opúšťajú hniezdo po 5 týždňoch. Rozely sa živia semenami, plodmi, výhonkami rastlín a larvami hmyzu.

 

 

Korela chochlatá

(Nymphicus hollandicus)

Rozšírenie má vo vnútrozemí Austrálie. Obýva najmä otvorené buše. Dorasta do veľkosti 30 – 32 cm. Rozlíšenie pohlavia u prírodne zafarbených koriel je v intenzite sfarbenia. Samci majú prevažne žltú hlavu a líca, naopak u samíc je farba menej výrazná. Ako potrava jej slúžia semená najrozličnejších rastlín, mladé výhonky rastlín, púčiky stromov a kríkov, plodiny, ovocie, hmyz a jeho larvy. V zajatí jej potravu tvorí krmivo pre menšie papagáje, ktoré dopĺňame o senegálske proso, ovocie, zeleninu, púpavu. Vždy musia mat k dispozícii grit, piesok na trávenie a sépiovu kosť. Patria k spoločenským vtákom a dobre sa znášajú medzi sebou. Radi sa nechávajú rosiť vodou. Je vhodná na chov. Veľmi rýchlo skrotne, napodobňuje zvieratá, naučí sa niekoľko slov a melódií.

 

@2014 Centrum voľného Času Dubnica nad Váhom               tvorba a úprava: Patrik Rosypal

 
TOPlist